Očami Karola

Začne zvoniť budík, trhne ma. Z prvotného nechceného pocitu vstávať sa rýchlo presúvam do iného zmýšľania. Prečo? Otvoril som oči a uvidel tie krásne slnečné lúče vonku. Prvý krát po dlhej dobe som budík neodložil a nespal ďalej. 

Užívam si teplo sálajúce z okien, Slnko prekukujúce spoza zle zatiahnutých závesov. Pamätám si, aký to bol vždy super pocit, keď som sa zobudil do krásneho slnečného dňa bez veľkých problémov odolať spánku. Škoda len, že to bolo tak zriedkavo. Bolo to však vždy pekné a vnútorne napĺňajúce. Na chvíľu sa neponáhľať, len tak si ležať v posteli a užívať si tú celú scenériu, ktoré mi ráno ponúka.

Dnes to bol však úplne iný pocit. Keď som sa ráno zobudil, uvidel som spomínanú scenériu ostro. Veľa z vás si možno povie „je tam toho“. Ale tí, čo majú rôzne očné chyby, mi dajú za pravdu. Bol to nezabudnuteľný pocit. Ale len na chvíľu. Potom ma začali rezať oči a cítil som aké sú suché. Zaspal som so šošovkami. Poviem vám, nie je to nič príjemné a ani zďaleka bezpečné.

Už dlhšiu chvíľu zvažujem možnosť podstúpiť laserovú operáciu očí. Našiel som akúsi bezbolestnú metódu femtolaserom. Rýchly bezbolestný zákrok, bolestivé liečenie tiež eliminované na minimum. Vraj už v ten istý deň môžem pracovať a pozerať telku. Máte s tým niekto skúsenosť? 

Rád by som totiž videl svet vlastnými očami bez dodatočných pomôcok v podobe okuliarov alebo šošoviek. Vidieť krásu jarného dňa tak ostro ako dnes ráno, bez pocitu viny, že som si zabudol vybrať šošovky a strachu z infekcie alebo zápalu oka.